Myslíte často na to, ako je druhým lepšie, pričom seba samých vnímate o dosť horšie? Alebo ste zase na tej druhej koľaji a tých druhých máte za druhotriednych? Seba „akoby náhodou“ vnímate však v tom lepšom svetle. A silou pozitívneho myslenia to asi nebude. Keď som sa sama vydala na cestu bádania, tak ako každý iný človek, mala som silnú potrebu odhaľovať pevné body v živote, ktoré budú iste fungovať ako axiómy. Definície, ktoré použijete, sa snažíte prispôsobiť životnej situácii, ale veľmi skoro prídete na ich instantné pôsobenie. Hromadenie informácií síce vyzerá užitočne. A ono to je aj je strašne sexi, lebo žena s knihami v ruke pôsobí lepšie ako tá bez nej – či? V každom prípade je dosť možné, že nahromadená energia v podobe ťažkých myšlienok spôsobí ťažkosti. Hovorí sa, že všetko je v hlave. A ak máte v hlave ťažkosti, ktoré sú ako inak ťažké, hlava to nemusí uniesť… Lenže tento mýtus môže viesť aj k problémom. A od slova ťažkosti sa dá ľahko odpichnúť aj k slovu ťažisko. Nájsť ho a pomenovať, je polovica práce a uľahčuje aj prácu na sebe.
Slová: ťažkosti a ťažisko majú ďalší krásne spojenie, čo mi do lingvistického okienka zapadá. Sloveso ťažkať si. Veľmi radi si ním spestrujeme slovník. A jednako aj život. Lamentovanie na ulici o tom, aké je to všetko na figu a nič nefunguje. Nikto už nemá rozum a všetko smeruje…. no veď viete kam. Sú to priam výživné chvíle pre dušu. Otázka je teda na mieste: čím živíme naše duše? Odpoveď poznáte. Čo alebo čím sa budeme zvnútra živiť, to sa bude posilňovať. Tam, kde budeme koncentrovať našu energiu, to porastie. Náš život sa stáva umeleckým skvostom. V rukách máme v sebe pomyselnú sochu Dávida. Sme ako Rúfus alebo Ferlinghetti – básnikmi svojho života. Je úplne jedno, či sa naše verše budú rýmovať, alebo budú nepravidelne. Záleží len na nás, ako sa budeme pri tom cítiť.
Dám vám cvičenie. Skúste myslieť na nejaké problémy a zároveň na radosti života. Ide to? Je to doslova na nervy! Keď vám poviem, nemyslíte na ružového slona, čo urobíte? Vaša myseľ vytvorí predstavu ružového slona. Nemali by sme sa zameriavať na to, čo nechceme. Ale nie tak, že si budeme vymýšľať v hlave to, čo nechceme. Mozog vyhodnocuje len informácie. Jemu je jedno, že nechceme myslieť na ružového slona, pre neho je dôležité, že sa ním zaoberáme. Je z toho vôbec nejaký únik? Nájdite si čas na tiché miesto v mysli a produkujte len to, čo chcete. Vtedy myslite na to, čo chcete a potrebujete. Vydáte svojmu mozgu signál, že vytvárate nové miesto, domov pre LEPŠIE myšlienky. Pre život, ktorý vnímate ako lepší, hoci ho možno, z nejakých dôvodov, ešte nemáte. Mentálna práca, ktorá je manažovanie myšlienky, je dôležitá. Avšak niekedy je potrebné zájsť k sebe DOMOV a vyhľadať miesto, tentokrát nie v hlave, aby sme postúpili do hlbín našej duše, či spoznali moc našich emócií.
Nezabudnite preto na staré známe: ťažko je ľahko žiť. Verím, že ste sa na konci článku aspoň usmiali. Alebo prekvapivo našli v tele pocit, ktorý ste zavnímali ako potrebu. Ak máte náročný a ťažký deň, pomyslíte aspoň na chvíľu na na seba a na to, čo potrebujete. Pokojne sa v mysli objímete a dajte si pár pozitívnych kvapiek. Účinky sa neobjavia ihneď, ale po častom kvapkaní, sa vaše zúfalé a ťažké myšlienky rýchlejšie rozpustia. Namiesto trhania buriny a negatívnych myšlienok (ktoré máme všetci a nedá sa ich zbaviť), môžeme pestovať prijímajúci postoj. Môžeme si takto kvapkať dennodenne vlastný elixír zdravia. O tom by vedeli hovoriť hlavne tí, ktorí si prešli úzkosťou, depresiou… Samozrejme, že ich nevyliečili pozitívne myšlienky, ale ich rozlišovanie v sebe, im slúžil ako kompas. Je len na nás, čo v sebe budeme pestovať a ako budeme pristupovať k našej burine. Lebo tá naša burina (ťažkosti či problémy) majú v našich životoch nejaký zmysel, hoci sa nám to častokrát nezdá. A tým, že sa im budeme vyhýbať a používať len pozitívne afirmácie do aleluja, nič nezískame. Ba práve naopak. Aj to ťažké je v živote prínosom. Veď práve z ťažkého nákladu nám porastú svaly, nie?